Na otázku prečo si vybral takého povolanie sa pousmeje: „Ono si vybralo mňa,“ hovorí. „Študoval som slovenčinu ako vedu, potom som si spravil pedagogickú nadstavbu, aby som mohol učiť a pridal som občiansku výchovu. Po škole som sa skúšal zamestnať a tu mi ponúkli absolventskú prax,“ opisuje svoje začiatky na ZŠ v Smoleniciach.

Asistuje pri výučbe

Tu začal pred 3 rokmi pôsobiť na pozícii asistenta učiteľa. „Nevedel som do čoho idem. Učil som sa za pochodu.“ Na toto zamestnanie netreba žiadne špeciálne kurzy ani nadstavbové vzdelanie. Môže ho vykonávať ktokoľvek s pedagogickým vzdelaním. Martin sa teda chopil príležitosti.

V začiatkoch musel deti hlavne spoznávať, učiť sa čítať v ich reakciách a v správaní. Budoval si ich dôveru a nachádzal si k nim tú správnu cestu. „Každé dieťa je iné,“ hovorí, „nedá sa to nijako zovšeobecniť. Na každého mám inú metódu, musel som sa naučiť, čo na nich zaberá.“

Pomáha viacerým

Martin pracuje na škole so 4 žiakmi. Strieda sa pri nich s ostatnými asistentmi a špeciálnymi pedagógmi. Takéto deti potrebujú aj pomoc školskej psychologičky, ktorá sa im venuje. Počas vyučovania sa venuje chlapcovi zo slabšieho sociálneho prostredia, ktorý má dysgrafiu, dievčatku so slabším intelektom, žiakovi s poruchou správania a pracuje aj so žiakom, ktorý má ľahkú formu autizmu.

Najväčšou výzvou je pre mňa každé jedno dieťa, ktoré potrebuje pomoc, aby sa začlenilo, aby zvládlo učivo. Chcem ich efektívne pripraviť na život,

hovorí o svojom poslaní.

Ako vyzerá jeho pracovný deň?

Asistent učiteľa nie je žiadnym stereotypným povolaním. Každý deň je úplné iný. Všetko záleží od predmetov, žiakov, ale aj učiteľov. Svoju prípravu na hodinu Martin vždy konzultuje s pedagógmi daných predmetov. Prípravu si robí doma.

Na hodinách je často akousi podpornou silou, na ktorú sa môžu tieto deti spoľahnúť. „Poskytujem im barličky a pocit istoty,“ ozrejmuje svoj vzťah s deťmi. „Nemôžem im povedať správne riešenie úlohy, ale môžem im podať pomocnú ruku v tom, čo im robí najväčší problém. Ak napríklad pracujem s dieťaťom s dyskalkúliou (porucha počítania), môžem im pripraviť tabuľku s násobilkou.“

Martin sa deťom venuje výhradne na hodinách, kde im pomáha zvládať problematické úlohy. „Občas sa stretneme na prestávke. Vždy sa mi radi pochvália, keď dostanú jednotku. Sme ako rodina.“ Martinovi sa počas rokov praxe podarilo vytvoriť si so žiakmi naozaj dôverné vzťahy.

„Niekedy sa tiež stane, že sú z rodiny, kde nemajú čas sa im až tak venovať, alebo majú veľa iných povinností, pre ktoré je ich domáca príprava nedostatočná. Vtedy si deti zoberiem do relaxačnej miestnosti, alebo sa im venujem cez prestávky a úlohy riešim s nimi. Snažím sa im vysvetliť učivo tak, aby ho naozaj pochopili.“ Často pracuje s deťmi, ktoré to ani doma nemajú ľahké. Vidia v ňom podporu, ktorú vyhľadávajú aj mimo vyučovacích hodín.

„Nemôžem s nimi tráviť čas mimo školy, ale vždy si sa nich nájdem čas, keď ma zastavia na chodbe, alebo sa chcú len porozprávať.“

Z platu ledva vyžil

Martin vidí najväčší problém inkluzívneho vzdelávania v nezáujme školstva. „Plat asistenta učiteľa je pre mladého človeka veľmi nezaujímavý. V začiatkoch som zarobil len niečo do 500 eur, keby som si chcel založiť rodinu, vôbec to nestačí. Preto som sa začal viac orientovať na prácu klasického učiteľa.“

Veľa kvalitných pedagógov sa preto rozhodne pre iné smerovanie. V školách vládnu tiež predsudky samotných učiteľov, ktorí vidia tieto deti jednoducho ako problémové a nevenujú im dostatok pozornosti.

O takejto práci by sa tiež malo viac informovať na univerzitách, aby sme tak mali kvalitnejší personál. Sám Martin priznal, že predtým ako na tejto pozícii začal pracovať, veľa o nej nevedel.

Či už študentom pedagogiky alebo učiteľom v praxi by sa malo poskytovať nejaké špeciálne školenie, aby ľudia vedeli o čo tu vlastne ide dopĺňa.

Zdroj: Plus jeden deň

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *